Stories

On the heels of chainsaw » 2. časť

9. května 2012 v 18:35 | KikS

2. kapitola

Keď sa prebudím v nejakom príliš tmavom mieste hneď sa mi vrátia myšlienky na tie veci..čo sa udiali.."Kde...kde to sme?!" poviem už trochu panickejším hlasom a pozerám po kamarátoch.."Museli sme niekam ísť pretože ten týpek nás skoro našiel a ledva sme mu nejako ušli..tak sme tu vo ventilačnej šachte.." povedal Miňo..."Síce je to priveľmi sprostý nápad ale musíme byť strašne potichu...veľmi sa to tu ozýva.." pokračovala Nella s vystrašeným no presvedčivým úsmevom aby som sa naďalej nebála..."A čo tí ostatní ľudia?! čo sa s nimi stalo?" poviem veľmi preľakane.."No ..niektorým sa podarilo ujsť ale pochybujem že vyjdú von živí.." povedal Miňo a popri tejto vete ho kopla do nohy Nella ..."Takže tu musíme zostať..?To sa mi nechce..nie je nejaká cesta von?"

V tom sa pozriem na Nellu ktorá sa obzerá navôkol nás všetkých a potom to zo seba vydala nahlas.."Kde je Lukáš a Jess?!" Poobzeráme sa okolo no nikde ich nevidíme.."Kde to do pi*i sú?" poviem naštvane, síce aj tak viem že Lukáš je dosť panický všetko dramatizuje a Jess je veľmi histerická.."Musíme ich ísť hľadať.." povedal Miňo no ja som ho prerušila.."Psst..počujete to? počujem pílu..zostaňme chvíľku ticho..nieže nás tu uvidí..!" poviem strašne potichu..a radšej ostaneme na svojom mieste..bojíme sa čo i len dýchať..pretože to len šepot sa strašne ozýva.."No tak kde ste?!! Vylezte ja Vám nič nespravím...haló je tu vôbec niekto?" ozval sa hlas niekoho a keď sa pozrieme cez menšie mriežky von do podchodu vidíme tam toho týpka..

Zháčime sa všetci traja už len pri pohľade koľko krvi na sebe má..Je to čistý brutál.."ó môj bože..ľutujem tých ľudí ktorí sa dostali do rúk tej píly.." poviem veľmi potichu čo pochybujem že to počul..no pozerá sa smerom na nás.."hodíme" sa do bokov strán...aby nás pre istotu nevidel..Do očí sa mi tisnú oči..príde mi to veľmi ľúto..keď si spomeniem že moji dvaja najlepší kamaráti sú niekde tam dole..ide im o život a ja som mohla byť niekde teraz doma...za počítačom alebo na úplne opačnom konci Petržalky.. Keď už odíde..poberieme sa preč a ideme ich hľadať..No kým sa z tejto šachty dostaneme von..ubehne aj 15 minút.."zbytočne sme stratili čas..!!" povedal Miňo.."Ale je to lepšie ako trčať do rána v tej šachte a nič nerobiť..!" poviem mu už trochu namosúrene...

Keď sme už konečne von.nevieme kam máme ísť..pretože sa akoby ocitneme na takej.."križovatke".."Tak a teraz kadiaľ?" poviem a obzerám sa okolo nás.."Čo tak tadiaľ?" povie Nella a ukáže smerom doprava.."Okej tak poďme teda tadiaľ..Už stačí len dúfať že ich nájdeme..." povie Miňo a ideme do pravej odbočky. "Nezdá sa Vám to tu..skoro ako metro?...sú tu totiž to koľajnice..." poviem no nejako sa mi to nezdá..je tu až príliš podozrivé ticho a počuť kroky..Miňo ma chytí za ruku tak isto aj Nellu a dosť mi ju stisne...akoby sa bál.."Obávam sa toho že sú to oni.." povie Nella a ideme ďalej pretože dúfame že to je Jess s Lukášom..Ideme do tej najväčšej tmy..takže tu východ zrejme nebude...Až nakoniec vidíme nejakú postavu v bielom..presne takú istú ako Jess...

Priblížim sa k nej a zistím že je to ona..So slzami v očiach ju postískam a zodvihnem ju zo zeme..."Kde je Lukáš?!" poviem zúfalo no veľmi šťastne..Jess na mňa pozerá ako keby bola vymletá a nepoznala ma..."Ja neviem..niekde sa mi stratil.." povie veľmi vážne.."Hej čaute našiel som východ poďte rýchlo..!" Zakričí na nás ďalší týpek ktorý sa ku nám začne blížiť s koľajníc...Všimneme si že je to Lukáš..."Lukáš..kde to dočerta ste boli?!" povie Miňo..dosť naštvane.."Išli sme s Jess hľadať cestu von..keďže bola Chris v bezvedomí...tak sme išli my dvaja a potom by sme po Vás prišli.." povie a pozrie sa s úškrnom na mňa.."Tak to všetko iba kôli mne?!" poviem dosť vážne...a začnem sa aj obviňovať z toho že by sa im niečo stalo...V tom začujeme vlak..."Lukáš ustúp...počujem vlak...trasú sa skalky..choj z tadiaľ preč!!" poviem ale on na to odpovie.." ja nič nepočujem...vykašli sa na to Chris.." povie a usmeje sa....No vidíme vlak a Lukáš je otočený smerom k nám takže ho nemá ako vidieť..."Lukáš niee!!" povie Jess a hodí sa na neho dúfajúc že sa tomu vlaku vyhnú no márne..vlak ich dohnal a skončili nehybne ležať na zemi..v kaluži krvi.."NIee!!" povieme všetci traja..so slzami v očiach...





On the heels of chainsaw » 1. časť

3. května 2012 v 19:59 | KikS

1. kapitola

Zazvoní mi mobil s tónom mojej obľúbenej pesničky. "Áno?" poviem milým zvonivým a nažhaveným hlasom. Volala mi kamarátka z vedľajšej triedy. Mimochodom volám sa Christy, no pre kamrátov Chris. Mám 17 rokov, bývam na Slovensku v Bratislave-konkrétne oblasť Petržalky a mám mladšiu sestričku ktorá má 6 rokov. Teraz to máme priveľmi ťažké pretože nám hrozí že nás vysťahujú a k tomu, aby toho nebolo málo, sestra je diabetička. "Tak ja teda môžem...a čo ty?" Ozval sa hlas kamarátky. Máme ísť totižto na nejaký neznámy festival do podchodu neďaleko metra. Plno uvažujem či pôjdem alebo nie, ale nakoniec jej poviem. "Počkaj chvíľu, ostaň tu idem sa spýtať" Váhavo sa prekonám a idem za mamou. "Mami?" milo ju oslovím a ona už hneď vie podľa môjho úškrnu čo chcem.

"Čo zase?!" povie už trochu naštvaným a prenikavým hlasom. "Môžem ísť teda na ten festival do toho podchodu? Skoro všetci tam idú..Rada by som aj ja s nimi išla.Prosím.." ako typické teenegerské dieťa ju prosím len aby ma pustila. "Kto všetko ide? Kde a o koľkej?" ..pozerám na ňu a hovorím jej podrobnejšie informácie. "Miňo, Jess, Michal, Lukáš, Nella, a možno aj ja ak mi dovolíš.." pozerám na ňu nadšene a robím na ňu aj psie oči..len aby to pomohlo.."A ešte tie druhé otázky?" Viete..moja mama je dosť zložitá.."už som ti hovorila že v tom podchode..a o koľkej okolo tej deviatej večer..tak mohla by som?" ...čakám na dlhé uvažovanie mojej mamy ..vždy keď má niečo rozrobené dlho neodpovedá ..v tomto prípade to bolo to že pichala mojej sestre inzulín."Mami!?" nervózne ju oslovím..."ak ti to k niečomu prospeje tak choď"

Po tejto odpovedi sa rútim do izby a vezmem si mobil k uchu. " Môžem aj ja.." Poviem celá nažhavená ako malé dieťa keď dostane čo i len cukrík. Vyrozprávam to všektým a už si len želám aby bol dneskajší večer. Ubehlo mi to strašne rýchlo a už je pol deviatej..Začnem sa pomaly chystať, maľovať a česať. Keď už nastala tá chvíľa vyraziť z domu, malá sestra ma zahovorí aby som nešla..Neviem čo to do nej vošlo ale ..neriešim predsa je len malá a ani nevie kam to idem..Mávnem nad ňou plecom a zavriem vchodové dvere. Oproti na ulici ma už čakajú kamaráti tak sa za nimi poberiem. Pozdravíme sa sami sebe navzájom a ideme do podchodu. Keď sme už tu..vládne tu bohová atmosféra..DJ jak má byť samí feťáci čo mi tam jediné prekáža..ale to by nebol festival.

Rozídeme sa a každý si ide po svojom. Ja s dvoma kamarátkami si zájdeme niečo pod zub kúpiť a chalani behajú po podchode a budia bezdomovský spánok svetlicami. Jediné čo ma ešte trápi je to čo mi hovorila moja malá sestra ..že sem nemám ísť..nechápem čo tým myslela no..nechám to tak a užívam si dnešný večer..Keď sa zase stretneme všetci spoločne, ideme tam kde je najviac ľudí lebo takto sa cítime príliš odrezaní. Ideme teda do toho najväčšieho hluku kde je totižto diskotéka. No k niečomu tu dojde..vidím na mojej kamarátke čosi čudné preto ku nej podídem spoločne s Miňom a vypytujeme sa jej čo sa jej stalo. "Neviem..bude to zrejme tým vysokým tlakom..predýchaný vzduch a tak.." vidím to na nej že je jej nevoľno. "Asi zájdem na čerstvý vzduch.." dodala.."Okej pôjdem s tebou?" spýtam sa jej no ona nechcela.

Poberieme sa s Miňom naspäť a tancujeme ďalej až na Jessin výkrik z von..DJ prestal hrať hudbu..všetko tu ostalo také pusté..Ľudia stíchli..Keď Jess ku nám pribehne s vydeseným pohľadom v očiach, hneď si sponiem na moju sestru. Cítime že po schodoch niekto kráča..a "Zdá sa mi to alebo počujem rozbehnutú motorovú pílu?" poviem strašne potichu a s kamarátmi cúvame strašne potichu až za roh..Až uvidíme nejakého týpka ktorý drží pílu v ruke. Jedno dievča ktoré je totálne zhúlené, vezme pod pás a prejde pílou cez jej telo. Po tomto všetkom nastane v podchode panika, chaos a krik. Všetci sa rútia von..no mali smolu..skončili na dve časti preseknutí alebo aj viac..Už len pri myšlienke na to že som mohla byť doma zavretá v izbe so svojou malou sestrou..mi príde okamžite zle..a čo sa týka psychiky..príde mi strašne nevoľno až padnem do bezvedomia.


 
 

Reklama